Pred nejakým časom sa vydávala moja veľmi dobrá kamarátka.  Preto by som sa s vami rada podelila o to, ako môže taká svadba vyzerať. Nemyslím tým to, že bude opisovať postup obradu a nasledujúcej zábavy. Na mysli mám skôr to, ako dokonalá môže svadba byť. Moja kamarátka bola vždy veľký detailista, no to, ako zariadila svoj veľký deň, mi doslova vyrazilo dych.Nevesta v šatách s kyticou v rukách sedí v aute
 
Celé sa to začalo samotnou pozvánkou na svadbu. Do schránky mi prišla malinká obáločka, na ktorej nebolo napísané nič. Otvorila som ju a v nej bol poskladaný papier o veľkosti A4, do malinkých rozmerov. Začala som ho so zvedavosťou rozkladať, no a na konci, z tejto skladačky, vznikla pozvánka. Na nej bol veľmi vtipný text a krásna fotografia oboch manželov, teda budúcich manželov. Je veľmi ťažké túto netradičnú pozvánku opísať slovne, no čo sa opísať dá je to, že to bolo naozaj výborné navodenie atmosféry, ktoré mala pokračovať na samotnej svadbe. Na konci pozvánky bolo uvedené, že si ju máme vziať so sebou.Pozvánky na svadbu položení na stole s veľkým kvetom
 
Ak by som opisovala každú minútu svadby, bolo by to naozaj na dlho, takže sa to celé pokúsim zhrnúť naozaj v pár vetách. Na začiatku sme vystúpili uprostred lúky. Nevesta ani ženích na mieste neboli. Všetci svadobčania na seba nechápavo pozerali keď jeden z nich vytiahol pozvánku. Na jej zadnej strane bola malá mapka, podľa ktorej sme mali miesto svadby nájsť. Musím povedať, že bola spracovaná tak šikovne, že pri jej prezeraní doma som si naozaj nič nevšimla. No a dobrodružstvo sa mohlo  začať. Táto orientačná hra netrvala dlho, bolo to asi pätnásť minút. Postarala sa však o to, že všetci prítomní, sa dokonale uvoľnili a zvyšok svadby prebiehal naozaj v neopakovateľnej atmosfére. Ak by sa vám takýto nápad zapáčil, myslite hlavne na to, koho na svadbu pozívate. Pre deväťdesiat ročnú babku, by to asi nebolo úplne najvhodnejšie.