Ľudia niekedy vyžívali oveľa viac spoločensky, ako v dnešnej dobe. Navštevujeme sociálne siete na svojich mobilných telefónoch, alebo hráme hry namiesto toho, aby sme išli von a normálne sa spolu porozprávali. Komentujeme si fotky alebo si píšeme na facebooku, namiesto toho, aby sme si pochválili účes v skutočnosti.
Ľudia sa už akosi zabudli medzi sebou rozprávať a občas ma skutočne bolí pohľad na spoločnosť, ku ktorej sme sa dopracovali.

knihy

Bojíme sa navzájom jeden druhého a keď prídeme von, hráme sa na telefónoch namiesto toho, aby sme sa venovali jeden druhému a čo je na tom celom najhoršie, vôbec si neuvedomujeme, ako nám tým uniká život pomedzi prsty. Na konci dňa si len uvedomíme, že okrem ťukania do počítaču či do telefónu, alebo pozerania televízie, nemáme žiadne iné zážitky.

A práve preto si nie som istá, či sa dajú všetky tieto elektronické vychytávky považovať za krok vpred, alebo práve naopak, veľký a zásadný krok vzad. Uľahčili sme si síce veľa času a námahy tým, že skoro všetko zvládneme jedným kliknutím myškou na počítači, avšak spočítajte si o koľko času vás váš telefón alebo počítač pripravili? Ktoré číslo je alarmujúcejšie? Elektronika nás pripravuje aj o najjednoduchšie a najprostejšie veci v živote, ktoré sú jeho bežnou súčasťou, ako napríklad pochválenie šiat alebo najbežnejšia komunikácia.

historie

Keď prišli na trh e-booky a elektronické čítačky kníh, namiesto toho aby ma to čo i len trošičku potešilo, moja duša práve naopak zaplakala. Vždy som verila, že aspoň knihy zostanú knihami. Myslím si, že nie je nad pocit, držať v ruke knihu, piť teplý čaj a cítiť ako padáte hlboko príbehu napísaného v riadkoch. Je to aspoň niečo skutočné v tomto uponáhľanom svete, ktoré by vždy aj malo zostať skutočným. Priam milujem to, ako majú v sebe knihy hlbokú históriu, ktorá nás dokáže pohltiť. Predsa „ujdený“ čas s dobrou knihou v ruke je určite oveľa lepšie využitý, ako ten premárnený pri obrazovkách bezcieľnou činnosťou.