Pred pár desaťročiami sa na cestu do sveta vyberali ľudia akurát tak za prácou. Mnohí neprekročili nikdy v živote ani len hranice vlastného chotára, nie to ešte hranice štátu.
Dnes je doba iná . Cestujeme sústavne :

letiště

  • Za prácou
  • Za vzdelaním
  • Za priateľmi
  • Za rodinou
  • Za poznávaním.

Pred pár rokmi sme sa prepravovali hlavne vlakmi, autobusmi a autami. Dnes všetci letíme. Keď vidím tie preplnené letiská, tak žasnem. Kam môže také množstvo letieť. Už ani nepozeráme z okienka lietadla obdivne na krajinu. Sadáme spíme. Prípadne listujeme v mobiloch. Pre naše babičky je to doba neuveriteľná. Aká ale bude tá, keď  my budeme babičkami? Čo prinesie doba ? Ako sa budeme prepravovať ? Budeme chodiť na dovolenky na inú planétu ? Naše vnúčatá a pravnúčatá už veru asi áno. Raketové lode ich možno prepravia do vesmírneho hotela a v beztiažovom stave si budú v pokoji prezerať iné časti slnečnej sústavy a Mliečnej dráhy tak, ako si my prezeráme iné kontinenty.

Pred pár rokmi sa ešte písali listy. Dnes píšeme „smsky“, rozprávame sa cez mobily a počítače. Aj na konferencie a školenia často krát chodíme už iba k počítaču. Kam to pôjde ďalej si ani len netrúfam odhadnúť. Budeme plní čipov  a ovládaní na diaľku? To hádam nie ! To ľudské v nás dúfam zostane, napriek zmene celkového životného štýlu .

batohy

Zmenil sa aj štýl bývania. Pred desiatkami rokov babička v dome na dedine nemala nič na automatiku. Dnes sa to automatikou lem tak hemží. Dvere, žalúzie, kúrenie, svetlo, všetko sa ovláda z mobilného telefónu. My –ľudia ešte nie , ale nie je to už len otázkou jednej, možno dvoch generácii. Životný štýl sa mení veľmi rýchlo. Už v rámci jednej rodiny je badať niekoľko rôznych štýlov. Inak žije babička, inak dcéra, inak vnuk. Nie sú to len kozmetické ,maličké rozdiely. Sú to zásadné rozdiely v celom spôsobe života. V dobe stávania, ukladania sa na spánok, vo využívaní počítačov, v spôsobe prepravy..